Do konca roka to sú ešte celé dva mesiace, ale ja som lezeckú sezónu 2016 ukončil už teraz. Liezol som skoro celý rok a tak sa chcem teraz venovať viac rodine a poriadne si oddýchnuť pred novou sezónou a novými výzvami.
Nový rok začal najlepšie ako len mohol a mne sa hneď v januári splnil ,,Patagónsky sen,, keď sme spolu s Miškom Sabovčíkom vyliezli cestu Franco-Argentina 55°6c, 650m na Cerro Fitz Roy. Touto cestou sme skompletizovali trilógiu najznámejších patagónskych vrcholov v oblasti Chaltén massif. (Cerro Torre, Aguja Poincenot a Cerro Fitz Roy)
Počasie v Patagónii nám prialo a už o pár dní neskôr sme s Mišom zase stáli pod južnou stenou Fitz Roy s odvážnym plánom na prvovýstup. Hneď od začiatku nám Fitz dal najavo že to nebude zadarmo! Zaľadnené širočiny, vysnežené kúty, studené a previsnuté špáry, mokré platne, ale aj strach a neistota v tejto šesto metrovej stene ponorenej do večného tieňa. Vydržali sme! Po štyridsiatich hodinách sme stáli unavený, ale neskutočne šťastný na vrchole tejto nádhernej hory! Po tridsiatich dvoch rokoch tak vznikla druhá slovenská cesta na Cerro Fitz Roy. (Asado M8 7a+ A2, 665m)
Po tomto studenom dobrodružstve som sa šiel vyhriať s mojou rodinou do Španielska. S kamarátom Ričim a jeho priateľkou Margou sme si užívali jarné slnko v Margalef, Siurane a na Montsante. Liezol som hlavne ľahšie cesty do 7c na OS nech sa poriadne rozleziem a občas som si skúsil aj niečo ťažšie. V Siurane sa mi podarilo vyliezť cestu Buscando a peppilo 8a na druhý pokus.
Po návrate z tohoto lezecko-rodinného výletu bola sezóna na domácich pieskoch už v plnom prúde tak som sa hneď začal venovať starým restom. Najlepšie podmienky boli na Křižáku. Skala tam je na jar najsuchšia a cesty sú tu bezpečnejšie a lepšie odistené ako vo vedľajšom skalnom meste plnom klasík a odvážnych ciest. Kamarát Mráza skúšal cestu Kudy Hudy Xb tak som sa pridal a spoločne sme to po pár pokusoch vyliezli. Na druhý deň som konečne skrokoval a zvesil pytel v Led Zeppelin Xa a pustil sa do Supernauta Xc, ktorý ma trestal už pár rokov. Vždy som ho skúsil, skrokol, dal pokus, spadol a nechal na ďalší rok… Tentoraz som sa mu trochu povenoval, poladil program a konečne to tam padlo! Lezenie na Křižáku sme zakončili s kámošom Piňonom krásnou cestou Bílá Párty Xb/c na vežu Eskymačka.
Skaly vyschli už aj v Ádri, Tepliciach a na Ostaši! Krásna stenová novinka po kyzoch Habanero Xa, Hudyho dynamická hrana s koncovkou v širočine Někdy příště Xa, alebo technický Total brutal Xa sa mi podarilo vyliezť štýlom Flash, ale veľkú radosť mi spravil aj prelez Hranomatu Xa a Delirium tremens Xb na PP.
Pred letnými horúčavami sme sa väčšinou schovávali v Adršpachu v skalnom meste a liezli kadejaké studené komíny, severne orientované steny veží a samozrejme klasiky a špáry. S tých najkrajších spomeniem aspoň Starú cestu VIIa na Starostovú a cestu Přeskokem VIIa/3 na Velkého Konšela.
Na schladenie boli vynikajúce aj Vysoké Tatry kde sme spolu s kamarátom Meďom vyliezli úplne mokrý Obrovský Kút 6, 400m v južnej stene Kežmarského Štítu. O pár dní neskôr som si parádne zaonsajtoval na Galérii Ostrvy v ceste Oceľová niť 8-/8, 110m a zviezol sa na druhom konci lana za ukrutným silákom Robom Lubym v ceste Kororo 9-, 110m ktorú vyliezol štýlom OS.
Na konci leta sa nám narodil syn Vojto a tak chvíľu trvalo než som sa z toho spamätal . S rodinného kolotoča ma vytrhol až prvovýstup v severozápadnej stene Galérie Ganku vo Vysokých Tatrách kde sme spolu s Piňonom (Jindřich Mandát) a Stejzlakom (Tomáš Stejskal) vyliezli za dva dni novú sedem dĺžkovú cestu BU BU BU... 9-, 250m v super kompaktnej skale.
Lezeckú sezónu som ukončil týždňovým sústredením so Slovenským juniorským družstvom alpinizmu v Adršpachu. Bolo super počasie tak sme si naozaj dosýta zaliezli v tejto rozprávkovej oblasti plnej dobrodružstva, krásnych veží a odvážnych ciest...
Moje lezecké sny podporujú firmy
CLIMBING TECHNOLOGY, TENDON, TILAK, SCARPA, AIX HOLDS, SHERPA FOOD a MARVA.
Ďakujem!
