Hneď po štedrom dni sme s Magnuskem (Martin Klonfar) sadli do auta a vyrazili spáliť nejakú tú vianočnú kalóriu do tejto zeme zasľúbenej alpinistom.
Dva dni pred odchodom som ochorel ja a Magnuska to chytilo cestou do Chamonix, takže sme vôbec nevedeli ako to nakoniec všetko dopadne... Najhorší scenár, že vystúpime z lanovky na Midi, prejdeme pár sto metrov po ľadovci a zistíme že to nedáme sme proste ignorovali! Väčšinou počúvam svoje telo, ale teraz to proste nešlo! Moja, alebo teda naša túžba po lezení bola silnejšia!
Prvý deň bol krutý! Ten nástup nás skoro zabil! Po ľadovci sme sa vliekli ako smrad! Vybrali sme si našťastie krátku a ľahšiu cestu na Pointe Lachenal, Goulotte Pellissier M4, 220m. Samotné lezenie už celkom šlo! Otočili sme to za pár hodín a rýchlo do spacáku. Keby mal niekto vedľa nás v noci rozložený stan tak si asi povie že nejaký dvaja tuberáci si vyšli na výlet nadýchať sa čerstvého vzduchu...
Moc sme teda nepospali, ale ráno sme sa cítili lepšie a hlavne poriadne natešený na ďalšie lezenie! To sme samozrejme ešte nevedeli že dnes to bude v stene poriadna bitka! Vybrali sme cestu na Mont Blanc du Tacul, Pinocchio M6+, 450m. Cesta bola krásna, ale podmienka nič moc. Málo ľadu, skoro žiaden firn, proste sucho! Jedna ľadová dĺžka bola dokonca úplne bez ľadu a tam kde sme mali utekať sme riešili vážne lezenie v platniach so zlou možnosťou zaistenia! Nakoniec z toho bola krásna osem hodinová bitka ktorá končila romantickým zlaňovaním pri západe slnka.
Tretí deň ráno sme ešte cestou na lanovku rýchlo vybehli krásnu ľadovú klasiku na Triangle du Tacul, Goulotte Chéré 85°, 350m kde sme si dosýta zarúbali v alpskom ľade a potom sa spokojne nechali zviezť lanovkou k autu...
Moje lezecké sny podporujú:
CLIMBING TECHNOLOGY, TENDON, TILAK, SCARPA, AIX HOLDS, SHERPA FOOD a MARVA.
Ďakujem!
Smolo
