Naposledy som stál na tomto mne dobre známom mieste pred troma rokmi. Drevená ceduľa Hem Herhu Hostel, trávnik, pár stanov, rozpadajúca sa bouldrovka a pred červeným tehlovým domom v kľude pofajčieva vysmiaty Hugo.
V tvári cítim vietor. Ten vietor, ktorý je iba tu a nikde inde na svete! Ten, ktorý sa vie behom chvíle premeniť z príjemného vánku na totálne šialené peklo. Zatvorím oči a s úsmevom vykríknem Viento Patagonico...
Tri roky som čakal na tento moment.
Posledné mesiace som nemyslel na nič iné. V hlave som mal len ten kopec a všetko s ním spojené. Každý detail som si niekoľkokrát prebral z každej strany. Neúspech som úplne vypustil z mysle, akoby neexistovala táto možnosť. Silný tím len pridával na mojej nesmrteľnosti! Prispôsobil som tomu všetko. V podstate to bola hotová vec!
Stačilo to už iba vyliezť.
A čo počasie? A podmienky? Vraj niektorý lezci boli v Chaltene mesiac a hory ani nevideli? Čo keď bude moc teplo, alebo napadne moc nového snehu? Na ten projekt potrebuješ minimálne štyri dni dobrého počasia?! Tak dlhé okno nemusí prísť.
Ale prd!
Tomu neverím!
Bol som tam už dva krát a vždy bolo aj počasie aj podmienka.
(O týždeň neskôr niekde v Patagónii...)
Pozor chlapče, pozor! Si obyčajný smrteľník z mäsa a kostí! Blikajú mi všetky výstražné kontrolky v hlave po desať metrovom páde s odlomeným veľkým kameňom, ktorý ma v lete trafil do nohy. Bolí to, ale noha nie je zlomená a tak doliezam dĺžku, ktorá končí tesne pod vrcholom veže Rafael Juárez. Sedím na polici, chladím opuchnutú nohu starým snehom vysekaným zo špáry a chvejem sa hrôzou pri pomyslení čo by sa stalo, keby som si meter pod tým miestom nezaložil pre istotu tutového frenda. Boháča veď ja som sa skoro zabil?! Mohol som spadnúť vyše dvadsať metrov priamo do traverzu v členitom teréne, plnom políc a kameňov! Áááá... Fuj!
Pri zlaňovaní z vrcholu myslím na naše detičky a na Klárku. Mám strach na každom pofidérnom štande, z ktorého musíme zlaniť dole. Všade pridávam nové slučky, čoky, skúšam obhozy či držia. V živote som sa tak nebál. Chcem sa vrátiť domov k mojej rodine. To je jediná dôležitá vec!
(V Chaltene po návrate z hôr...)
Jan. Mám pre teba zlú správu, povedal Hugo s vážnou tvárou. Tvoj kamarát Tomas ostal na Fitz Royi... Čože?!.................?...................??.............................................................!?..................................... Ten večer už žiadna oslava nových Patagónskych vrcholov nebola.
Druhý deň sa hľadajú dvaja lezci z Brazílie ktorý sa nevrátili z hôr. Je zlé počasie, ale aj tak vyráža veľká skupina ľudí preskúmať ľadovec a skúsiť ich nájsť. Pri záchrannej akcii sa kamarát Susi zo Španielska zrútil dvadsať metrov zo skaly do jazera a teraz bojuje v nemocnici o život.
To nie je fér!
(Clima de mierda...)
Oddychujeme. Opravujeme zničenú výstroj. Vašek vyvára dobroty.
Je chladné leto tak bouldrujeme skoro každý deň na krásnych kameňoch v okolí Chaltenu s bandou kamarátov. Noha je už skoro dobrá! Bolí iba pri chôdzi z kopca dolu. A my stále sledujeme počasie a vymýšľame rôzne kombinácie cieľov a stratégií s prístupom. Niektoré okná vyzerajú fakt dobre ale nakoniec zaniknú a nič z nich nie je. Často predpoveď vôbec nesedí s realitou.
Večierky! Stejky! Argentínske víno! Ďalšie a ďalšie porcie zmrzliny Dulce de Leche a Dulce Coco.
Nakoniec predsa len prišlo trojdňové okno. Na Torre sa ale nejde! Po dvoch týždňoch zlého počasia je všade strašne veľa nového snehu. Torre je komplet biele. Sneh sa drží aj v kolmých stenách. Oteplilo sa skoro o dvadsať stupňov a všade to začalo padať. Kamene, lavíny a ľad! Z každej špáry tečie voda. Ísť teraz do západnej steny Cerro Torre by bola čistá samovražda...
(Niekde nad Atlantickým oceánom...)
Išiel som do Patagónie s veľkými očami ako vylezieme niečo poriadne veľké, nejakú totálnu petardu! Nakoniec sedím v lietadle cestou domov s päťmetrovým bouldrom v kapse... Cha! Musím sa smiať sám sebe, ako to tie hory vždy vedia pekne zariadiť. Pokora a rešpekt! Krásne ťa uzemnia aby si príliš nelietal v oblakoch.
(Keď nad tým všetkým teraz tak rozmýšľam...)
Bola to pecka! Každý deň bol výnimočný! Každý okamžik bol jedinečný!
Áno, vrátim sa!
V hlave mám predsa stále jeden nevylezený projekt...
Ján Smoleň
CLIMBING TECHNOLOGY, SCARPA, TILAK, TENDON
Akciu podporili: MARVA, SHERPA FOOD, PATIZON, ALPSPORT, TRAVELLUNCH, ESBIT
8.1. El Mocho, Frader Pisafe 400m, 6c+, (V.Šatava), (nedolezené, zaľadnené špáry)
13.1. Aguja Rafael Juárez, Artebelleza 300m, 6c, (V.Šatava a O.Húserka)
25.1. Gato negro 7C, (boulder)
31.1. El amigo de mi enemigo sd. 7C+, (boulder)
3.2. Aguja Guillaumet, Amy-Vidailhet 300m, 65°, 5, (P.John), (free solo)
4.2. Aguja Mermoz, Pilar Rojo 500m, 7a+ (P.John), (nedolezené, došli sily!)
